Časopis Quark
Typické chladiace systémy pracujú pomocou tekutiny, ktorá absorbuje teplo, keď sa vyparuje na plyn, ktorý je potom transportovaný cez rúrku a kondenzuje späť na kvapalinu. Tento proces je efektívny, niektoré z materiálov, ktoré používame ako chladivá, sú však príliš neohľaduplné k životnému prostrediu. Ionokalorické chladenie je nový spôsob, ktorý by ich mohol nahradiť.
Výskumníci z Lawrencovho národného laboratória v kalifornskom Berkeley využili spôsob, akým sa energia ukladá pri topení sa ľadu. Topenie sa ľadu je možné vyvolať aj bez zvyšovania teploty – napríklad pridaním nabitých častíc alebo iónov. Typickým príkladom je sypanie soli na cesty. Ionokalorický cyklus využíva soľ a elektrický prúd, ktorý v materiáli posúva ióny, čím sa mení teplota jeho topenia. Tím použil soľ na topenie sa etylénkarbonátu. Toto organické rozpúšťadlo sa používa aj v lítiovo-iónových batériách a vyrába sa s použitím CO2. Systém by teda mal nielen nulový, ale dokonca negatívny potenciál globálneho otepľovania (GWP). Súčasné systémy kompresie pár využívajú plyny s vysokým GWP, ako sú rôzne fluórované uhľovodíky (HFC). Nikto úspešne nevyvinul riešenie, ktoré chladí, je bezpečné a nepoškodzuje životné prostredie. Ionokalorický cyklus má potenciál splniť všetky tieto ciele, uviedol strojný inžinier Drew Lilley.
Časopis Quark